Sára bola pokrstená v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Bola dieťaťom s pevnou vôľou, veselou povahou, rozhodným vystupovaním a niekedy sa prejavovala chlapčenským temperamentom.

Začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. V tom istom roku dostala novinársky preukaz. V denníku "Večerný kuriér" (Večerník) sa podpisovala pseudonymom Siphax. Živo sa zapájala do verejného života svojho rodného mesta, pohotovo reagovala na udalosti vo svojich fejtónoch a novelách.

Po absolvovaní kníhviazačskej odbornej skúšky 4 roky pracovala v dielni svojho majstra.

Vyšiel jej prvý zväzok noviel pod názvom "Čierna fujara". Táto práca okrem pozitívnej literárnej kritiky bola ocenená "Kazinczyho spoločnosťou na Slovensku" s odmenou 500 korún. Jej meno nadobúdalo čoraz väčšiu vážnosť v živote slovenskej inteligencie. "Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba.." Takto Sára opisuje svoj vtedajší život.

Sára požiadala o prijatie do Spoločnosti sociálnych sestier. Zároveň však uznála, že sa musí zmeniť aj za cenu ťažkých bojov. Za krátky čas si odvykla od fajčenia a "voľnosti", ktorú jej ponúkal novinársky život, aby tak mohla vykročiť na cestu vnútornej slobody.

Na Turíce složila prvé sľuby.

Jej mottom bolo jediné slovo: Alleluja!

Nasledujúce 2 roky pôsobila v Košiciach.

Úplne vyčerpaná sa vrátila do Košíc, a keďže jej duševnú únavu posúdili ako nedostatok povolania, v tomto roku nemohla zložiť večné sľuby. Sára si v tomto období prechádzala náročnou skúškou, no duševné trýzne v nej utvrdzovali dozrievajúcu milosť najvnútornejšieho a ustavičného spoločenstva s Božským snúbencom.

Maďarskí benediktíni v Brazílii požiadali sociálne sestry o misijnú činnosť, o ktorú mala Sára záujem. Najskôr sa však musela stať maďarskou občiankou a tak definitívne opustila Košice a prišla do Budapešti. Avšak neskôr, pre udalosti II. svetovej vojny nemohla na misie vycestovať. Neskôr si svoje pôvodom nemecké priezvisko Schalkház nechala pomaďarčiť na Salkaházi.

Sestra Sára na Turíce zložila večné sľuby. Jej nové motto bolo: Alleluja! Ecce ego, mitte me! (Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!)

Dostala na to súhlas a tak v úplnej tajnosti v prítomnosti generálnej predstavenej a jej asistentky, vykonala úkon obetovania v kaplnke Ducha Svätého v materskom dome v Budapešti.

Za blahoslavenú pannu a mučenicu, ju v Budapešti pred Bazilikou sv. Štefana vyhlásil​ kardinál Péter Erdö, poverený pápežom Benediktom XVI.