Vzťah k Eucharistii

Sestra Sára, čo by si nám povedala, keby si teraz vstúpila k nám tu do kostola Večnej adorácie /Orokimádás/? Zostala by si tam vzadu, s prekríženou rukou cez rameno, opretá o jednu nohu, s usmievavou tvárou a s hovorčivými očami na nás sa dívajúc… A čo by si povedala? Na jeseň v 1944 roku si pochodila všetky ulice tohto okolia. Tam si bývala na Bokréta ulici číslo  3  a zachraňovala si prenasledovaných. Bola si odhodlaná odovzdať svoj život  –  za nich a za nás.

Bola si Ježišovou nasledovníčkou, priateľkou, snúbenicou, ktorá bola odhodlaná nasledovať Pána. Nikto nemá v sebe väčšiu lásku než ten, kto obetuje svoj život za blížneho svojho. Tvoj život si obetovala za slabých, nemocných, starých, preto aby oni mohli žiť  a ostali verní. Aj v súčasnej dobe má na nás  vplyv tvoja veľká obeta – na  nás sociálne sestry, nás, ktorí ťa poznáme tu v kostole a aspoň trochu poznajúc vlaňajšie Maďarsko a 17. september, deň, keď si bola blahoslavená. Bol to krásny sviatok, povznášajúci. Božím dôkazom lásky, o odovzdaní života za iných, o hodnote ľudského života. Stala si sa sestrou pre mnohých, otvorila si im srdcia, pretože tvoj pohľad prenikol až k srdciam a zval ich k obráteniu.

A dnes nás k čomu voláš – teraz v týždni mestskej misie? Čo by si nám chcela odkázať, tam stojac vzadu s prekríženými rukami a s usmiatou tvárou?  Sme v kostole Večnej adorácie. Čo  znamená pre teba eucharistický život? Modlitby a zbožnosť? Sviatosť oltárna, prijatie sviatosti, obeta a stať sa obetovanou? Život spojený  s Pánom? Tak ako i Kristus si rovnako prežila utrpenie v násilnej smrti za svojich druhov, sestry a bratov lebo si verila vo víťazstvo lásky. Sestra je tá, ktorá miluje – je malá a chudobná, ktorá sama pozná svoje slabosti a preto sa vie zľutovať a prispôsobovať sa k slabostiam iných. Kto lásku chce dať a chce milovať s láskou akou nás miloval Kristus, dovolí, aby Kristus miloval v ňom iných. V septembri v roku  1943 si ponúkla svoj život Trojici – BOHU – z vďaky, z lásky, – za bratov a za sestry, a za tých, ktorí ti boli najbližší…

Ako sa to všetko vzťahuje k tajomstvu Eucharistie? Ako formoval Svätý Duch sestru Sáru a akú úlohu tam zohrala Eucharistia? Poznámky z jesene 1936 /od septembra až k adventu/  hovoria o jej prehĺbenom vzťahu s Oltárnou sviatosťou. V tomto období je to pre ňu najdôležitejšia téma: Oltárna Sviatosť a prijímanie Sviatosti Lásky. O čom svedčia poznámky v jej denníku? Pokúsime sa to zhrnúť do týchto bodov:

1. Vedomá príprava
– večer: čakanie a túžba
– na rannej omši: prijímanie
– v priebehu dňa: vďakyvzdanie, ktoré vystrieda večerná príprava

2. Sila, liek, pokoj a šťastie – prameňom toho všetkého je sväté prijímanie.

3. Prameň života – pre celý jej život je stredobodom pozornosti, jej cieľom.

4. Cíti ako ju Eucharistia pretvára a akou silou na ňu pôsobí – jej slabosť prevyšuje Jeho sila.

5. Čerpá z nej lásku a milosť.

6. Ježiš je priateľ – s ním sa stretáva vo Sviatosti oltárnej.

7. Eucharistia jej pomáha vystúpiť zo seba samej – až po moment úplného odovzdania, až po mučenícku smrť. Eucharistia je pre ňu liekom na život bez lásky. Pomáha  jej milovať – prijímať Kristovu lásku, odovzdať lásku a dovoliť, aby Kristus  skrze ňu miloval.