Tajomstvo šťastia sr. Sáry

Blahoslavená sestra Sára Salkaházi nie je len obeťou histórie, ale je mučenicou, pretože prijala a objala smrť pre iných a s inými vedome a z lásky. Jej mučeníctvo je naplnením jej zasväteného života. Je sestrou všetkých nás, ktorá pre svoju zanietenú lásku k Bohu a k blížnym ostala ľudskou v neľudskom čase.  O nej ako mučenici platí, čo povedal Pán Ježiš: „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov!“

Cirkev v osobe sr. Sáry predkladá katolíckej komunite príklad: že z lásky, ktorá presahuje náboženské, rasové, etnické a politické hranice bola ochotná zomrieť pre Krista a pre trpiacich blížnych. Sestra Sára bola zanietenou ženou svojej doby, ktorá bojovala dobrý boj, aby bola schopná dať svoj život úplne Bohu a pre ľudí. Bola si vedomá svojich vlastných slabostí a obmedzeností, ale v úprimnom úsilí ich vo vnútornom boji prekonávala.

Hlavnou charakteristikou Sáry Salkaházi je, že sa nechala viesť z vnútra. S radikálnou čestnosťou predniesla každú bolestnú udalosť svojho života, každú skúsenosť jej ľudskej slabosti pred Boha, a tak dosiahla veľkú vnútornú slobodu: stala sa slobodnou od mienky iných ľudí a ich očakávaní, slobodnou od strachu z nebezpečenstva. Bola schopná robiť slobodné rozhodnutia a dať svoj život za druhých.

Zápasila s pokušeniami, ako každý iný, napríklad zanechala, ako sama píše vo svojom denníku: „nezávislosť, cigarety, kaviarne, bezcieľne potulovanie sa po svete.“ Ale Boha milovala nadovšetko. Chcela žiť každú minútu v láske, ako napísala „všetko, doslovne všetko, čo zažijem cez deň je Pánovo klopanie na moje dvere.“

Bola charizmatickou osobnosťou s mnohými darmi, ako bola jej praktická láska, schopnosť vstupovať do nových, nečakaných situácií a vyhodnocovať ich. Bola neúnavná pracovníčka s úžasnou energiou, ktorá pramenila v jej osobnom vzťahu s Kristom.

AKO SA SÁRA SALKAHÁZI STALA ŠŤASTNOU?  CESTA ODOVZDANEJ LÁSKY

Ako môžeme byť šťastní? Na túto otázku nám dáva odpoveď sestra Sára, ktorá si 30. augusta 1936 zapísala do svojho denníka nasledujúce slová: „ Kto žije podľa Božej vôle a  podľa Božieho zaľúbenia, je šťastný! – je pokojný a  blahoslavený!  Šťastím je plnenie Božej vôle! Jedno je isté, ja musím svojim životom, prejavom a vystupovaním… podať svedectvo o Bohu, že existuje, že je Svätý a že som šťastná, lebo Boh existuje, lebo Boh ma miluje.“

Cirkev 17. septembra 2006 vyhlásením dekrétu o blahorečení Sáry Salkaházi slávnostne zverejnila práve toto  blahoslavené šťastie. Neskôr vysvitlo, že to bol deň, kedy Sára Salkaházi v roku 1928 spravila prvý krôčik na ceste svojho povolania. Nevieme presne, čo bolo tým krokom. Poukazuje naň iba odkaz napísaný na zadnej strane svätého obrázka, ale je isté že šťastie Sáry Salkaházi sa začalo v ten deň. A toto šťastie bolo také veľké, že o rok neskôr považovala za dôležité zvečniť ho vo svojom denníku  slovami: „Dnes je tomu presne rok, čo som spravila prvý, úplne prvý krok na ceste môjho povolania… Ježiš, ty vidíš –  želaním môjho srdca je byť úplne Tvojou.“ (Denník, 17. septembra 1929).

Sestra Sára tajomstvo svojho života vyjadrila vo svojom denníku nasledovne: „Odovzdanie sa Bohu! Verím, že toto je tajomstvo všetkého. Úplné a celé odovzdanie sa. Aby urobil so mnou to, čo je v jeho milostivom úmysle! Vždy a všade hľadať Božiu vôľu. Aj dnes… čo si praješ, môj Boh a Pán? Ecce adsum, ecce ego mitte me! Ecce ego, suscipe me!” – Tu som, pošli mňa! Tu som, prijmi ma!“ (Denník, 16. októbra). Toto veľké tajomstvo úplného odovzdania sa, je tajomstvom lásky a obetovania života pre druhých. Takýto je odkaz sestry Sáry: Cesta za šťastím je cestou odovzdanej lásky. Odovzdanie sa vyžaduje, aby sme sa vzdali seba samých a svojej vlastnej vôle. Dôsledkom odriekania je väčšie šťastie. Získané šťastie nie je nedostatok bolesti a zápasu.

Najčastejšie sa objavujúcim slovom v denníku sestry Sáry je slovo šťastie. Podľa svojho denníka je šťastná preto, lebo Boh existuje a miluje ju (Denník, 30. augusta 1936) a ona môže milovať Pána Boha. Zahalené do Božej lásky sú aj jej usporiadané vzťahy lásky: „Kristus je žiarlivý priateľ, žiarlivý snúbenec, nemôžem dať nič druhému, čo patrí Jemu! Keď ho milujem úplne a bez rozporu, tak budem šťastná úplne a bez rozporu, a vtedy budem milovať každého rovnako a nebudem mať ťažkosti s láskou.“ (Denník, 31. augusta 1936). Naučila sa, ako byť šťastnou, ako spievať Te Deum bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. „Posvätila“ svoje slabosti. Nedovolila, aby ju premohli necitlivosť, odpor a zlé pocity. Keď prežívala podobné pocity, predostrela ich pred Ježiša, hľadala ich dôvod a prosila ho o pomoc. Chcela meniť samu seba, nie tých druhých. Každodenné odriekania a sebaobetovania jej umožnili, aby bola schopná úplného odovzdania sa, obetovania vlastného života. Takto získala vnútornú slobodu.

Bez odovzdania sa je nemožné oslobodiť sa od ducha doby a vzoprieť sa klamlivým ideológiám. Prorok musí často hlásať nepríjemnú pravdu, ktorá môže byť v rozpore s rôznymi politickými a náboženskými inštitúciami a svojho šíriteľa môže priviesť do život ohrozujúcej situácie. Sestra Sára bola prorokom, ktorý preukázal svojou krvou, že treba poslúchať Boha a vzoprieť sa „cisárovi“. Jej prorocké schopnosti pochádzali z neustáleho hľadania Božej vôle. To ju priviedlo k takej vnútornej slobode a pokoju, že dokázala rozoznať pravdu od lži. Aj ona sa však musela pripraviť na stretnutie s protinábožensky a proti rodine orientovanému sociálno-demokratickému smeru,  s  bezprávím chudobných a menšín, fašizmom a so stratou viery vo svete. Takto o tom píše vo svojom denníku: „ Najväčším problémom nie je nastávajúca vojna, ale to, že celý svet stráca vieru v Boha. Nevieme sa oslobodiť od ducha doby. Musíme sa pripraviť: prirodzenými prostriedkami a nadprirodzenými prostriedkami.“ (Denník, 26. augusta 1938)

Sestra Sára pre nás prežila vopred to, čo pápež Benedikt XVI. v súvislosti s charitatívnou službou sformuloval vo svojej encyklike začínajúcej slovami Deus caritas est. Spojenie s Kristom má sociálny charakter. Na správnej ceste lásky k svojmu blížnemu sa môžeme udržať iba v živom kontakte s  Kristom. Len človek neobmedzene milujúci Krista môže spraviť svet ľudskejším a lepším a postaviť sa voči  nekonečnej biede vo svete. Sára verila, že pre ňu je milovať ľahké a predsa sa neustále modlila, aby Kristus v nej miloval, pretože ona by lásku voči niektorým prehnala, kým k iným nedokáže cítiť nič. Skutky, ktoré konala pre svojich blížnych nezostali na úrovni charity. 

Podľa sr. Margity Šlachtovej, zakladateľky Spoločnosti sociálnych sestier, úlohou sociálnych sestier je prevencia, zmena nespravodlivých spoločenských štruktúr, spoločenského vedomia, čo sa môže podariť iba prostredníctvom tvorby zákonov a formovaním spoločenského vedomia. Sestra Sára sa v tomto duchu pokúšala zabezpečiť finančnú a morálnu istotu  dievčat v nevýhodnej situácii. Zakladala ochranné spolky, železničné misie, právne poradne, domovy, organizovala rôzne vzdelávacie aktivity a kultúrne programy, požadovala reformu zákonov. Dievčatá pripravovala na rodinný život a venovala sa aj ich náboženskej výchove. 

Sára ako sociálna sestra, bola zástancom názoru, že najsociálnejším činom je záchrana duší. Jej starostlivosť o spásu druhých ju priviedla ku smrti. Dve zamestnankyne robotníckej ubytovne na ulici Bokréta č.4 v Budapešti, ktorú viedla, mali vzťah s vojakmi, ktorí tam boli ubytovaní a keď ich Sára upozornila, že ohrozujú spásu svojej duše, jedna z nich ju udala fašistom pre ukrývanie židov.  Dňa 27. decembra 1944 fašisti odhalili úkryt a ako zodpovednú vedúcu domu odviedli aj sr. Sáru spolu s ostatnými zadržanými. Svedkovia uvádzajú, že prechádzajúc popri kaplnke v spomínanom dome sa jej podarilo vytrhnúť vojakom z rúk a na chvíľku pokľakla pred svätostánkom. Drsným spôsobom ju z kaplnky vyviedli a ešte v ten istý neskorý večer ju spolu s ďalšími osobami vyzliekli a odstrelili do ľadového Dunaja pri moste Slobody. Zomrela mučeníckou smrťou ako 45 ročná. 

Udalosti, ktoré predchádzali a sprevádzali jej smrť  ukazujú hrdinský stupeň jej čnosti lásky k Bohu a k blížnemu. Sestra Sára si uvedomovala nebezpečenstvo, ktoré hrozilo jej a spolusestrám kvôli ich aktivitám zameraným na záchranu nespravodlivo prenasledovaných. V tejto situácii sa prejavila ako tá, ktorá sa chcela, čo najdokonalejšie pripodobniť Ježišovi Kristovi. Túto svoju vôľu vyjadrila konkrétne aj navonok, keď požiadala predstavených, aby mohla obetovať svoj život za spolusestry, v prípade ohrozenia ich životov. Dňa 14. septembra 1943 dostala súhlas k sebaobetovaniu, čo vyjadrila svojou vlastnou modlitbou v tajnosti, len pred svojou predstavenou a spovedníkom. Ako vieme z priebehu neskorších udalostí, Boh prijal tento jej úkon obetovania. Ani jednej sociálnej sestre, ktoré pokračovali v protifašistickej akcii na záchrane prenasledovaných Židov, sa nič nestalo, ani jedna sestra neprišla o život v dôsledku ničivej svetovej vojny. Takto sa sestrám podarilo  zachrániť okolo tisíc ľudských životov. Sestre Sáre sa pripisuje, že zachránilo asi 100 z nich. Sáre Salkaházi a  sestre Margite Slachtovej – zakladateľke, udelila Izraelská vláda vyznamenanie „Spravodlivý medzi národmi“ a v záhrade YAD WASHEM v Jeruzaleme, v roku 1972,  na ich počesť vysadili stromy úcty a vďaky.

ZÁVER

V súčasnej dobe znovu získanej politickej slobody, princípy, ktoré charakterizovali život sr. Sáry Salkaházi, sú viac časové, ako kedykoľvek predtým: zodpovednosť, hodnotová orientácia jej činnosti, prijatie každého v solidarite. Naša viera je obrovským prameňom sily v snahe priblížiť sa ku každému s takou zodpovednosťou a solidaritou, aby sme mohli vytvárať spoločnú budúcnosť národov v Európe. Potrebujeme vzájomné zmierenie susediacich národov, potrebujeme pokoj, nadovšetko potrebujeme nádej a lásku. Naučme sa od blahoslavenej sr. Sáry tajomstvu života, tomu tajomstvu, ktoré hovorí, že šťastnými v rôznych životných situáciách môžeme byť iba prostredníctvom odovzdania sa, ktoré pramení z lásky. Prosme ju o príhovor, aby sme mali silu a smelosť zastať sa ľudských a náboženských hodnôt, chrániť tých najbezmocnejších, počnúc ohrozenými nenarodenými deťmi až po ohrozené národy. Napriek nepokoju, ohrozeniu a neistote hľadajme vždy a vo všetkom Božiu vôľu. Aj dnes „Stáť za Božími myšlienkami a splniť ich. Hic et nunc. Tu a teraz. Tak, ako si to želá Boh. Máme iba jeden život… v Božích rukách. A pretože je tam, nemáme dôvod na pokoj?“ (Ženy a dievčatá. VIII. ročník, aug. 1941).