Lipótovi a Clotilde Schalkház sa narodila Sára Clotilde ako druhé z troch detí (jeden syn a dve dcéry). Otec rodiny zomrel v roku 1901.
Sára bola pokrstená v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Bola dieťaťom s pevnou vôľou, veselou povahou, rozhodným vystupovaním a niekedy sa prejavovala chlapčenským temperamentom.
Začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. V tom istom roku dostala novinársky preukaz. V denníku "Večerný kuriér" (Večerník) sa podpisovala pseudonymom Siphax. Živo sa zapájala do verejného života svojho rodného mesta, pohotovo reagovala na udalosti vo svojich fejtónoch a novelách.
Jeden rok navštevovala kníhviazačský kurz v dielni pána Pintéra na rohu Šrobárovej ulice v Košiciach.
Po absolvovaní kníhviazačskej odbornej skúšky 4 roky pracovala v dielni svojho majstra.
Niekoľko mesiacov bola zasnúbená. V jej srdci sa však ozýval vnútorný pozývajúci hlas. Boj o povolanie trval v Sárinom živote 10 rokov.
Vyšiel jej prvý zväzok noviel pod názvom "Čierna fujara". Táto práca okrem pozitívnej literárnej kritiky bola ocenená "Kazinczyho spoločnosťou na Slovensku" s odmenou 500 korún. Jej meno nadobúdalo čoraz väčšiu vážnosť v živote slovenskej inteligencie. "Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba.." Takto Sára opisuje svoj vtedajší život.
V Košiciach začala pôsobiť Spoločnosť sociálnych sestier, ktorej prvou činnosťou bolo organizovanie sociálnych kurzov. Na jednom z nich sa zúčastnila aj Sára a tak čoraz bližšie spoznávala duchovnosť a poslanie sociálnych sestier. To ju viac utvrdzovalo v duchovnom povolaní.
Sára požiadala o prijatie do Spoločnosti sociálnych sestier. Zároveň však uznála, že sa musí zmeniť aj za cenu ťažkých bojov. Za krátky čas si odvykla od fajčenia a "voľnosti", ktorú jej ponúkal novinársky život, aby tak mohla vykročiť na cestu vnútornej slobody.
Sára bola prijatá do Spoločnosti sociálnych sestier.
Na Turíce složila prvé sľuby.
Jej mottom bolo jediné slovo: Alleluja!
Nasledujúce 2 roky pôsobila v Košiciach.
Ďalšie 2 roky pôsobila v Komárne, kde mala množstvo práce. Organizovala tu charitu, viedla kuchyňu pre deti a vyučovala náboženstvo 26 hodín týždenne v 13 triedach.
Popri tom redigovala časopis Katolícka žena, viedla obchod s náboženskými predmetmi a bola zodpovedná za útulok pre núdznych.
Úplne vyčerpaná sa vrátila do Košíc, a keďže jej duševnú únavu posúdili ako nedostatok povolania, v tomto roku nemohla zložiť večné sľuby. Sára si v tomto období prechádzala náročnou skúškou, no duševné trýzne v nej utvrdzovali dozrievajúcu milosť najvnútornejšieho a ustavičného spoločenstva s Božským snúbencom.
V spolupráci s Lujzou Eszterházy organizovala Spolok katolíckych žien a bola celoštátnou vedúcou organizácie tohto združenia. Bola v neustálom styku s 80 vedúcimi tohto združenia, organizovala kurzy po Slovensku i v Podkarpatskej Rusi, prednášala na rôznych schôdzkach katolíckych dievčat a žien.
Maďarskí benediktíni v Brazílii požiadali sociálne sestry o misijnú činnosť, o ktorú mala Sára záujem. Najskôr sa však musela stať maďarskou občiankou a tak definitívne opustila Košice a prišla do Budapešti. Avšak neskôr, pre udalosti II. svetovej vojny nemohla na misie vycestovať. Neskôr si svoje pôvodom nemecké priezvisko Schalkház nechala pomaďarčiť na Salkaházi.
Pracovala v Celoštátnom zväze katolíckych žien v domácnosti a neskôr sa venovala pracovníčkam v domácnosti (slúžkam) v tzv. krúžkoch ZITA. Stala sa sociálnou referentkou okresov Moldava, Košice, Técsö a Rahó a vyučovala v Katolíckom ženskom sociálnom kurze.
Sestra Sára na Turíce zložila večné sľuby. Jej nové motto bolo: Alleluja! Ecce ego, mitte me! (Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!)
Zatiaľ čo krajinu zaplavovala nacistická nákaza, proti ktorej sestry všemožne bojovali, stále silnejšie v nej horela túžba, aby mohla obetovať svoj život pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi, Spoločnosti a sestier.
Dostala na to súhlas a tak v úplnej tajnosti v prítomnosti generálnej predstavenej a jej asistentky, vykonala úkon obetovania v kaplnke Ducha Svätého v materskom dome v Budapešti.
Maďarskí nacisti, tzv. "nyilasi" pátrajúci po Židoch obkľúčili Robotnícky ženský domov na ulici Bokréta v Budapešti, ktorý spravovala sestra Sára, kde spolu so sestrami ukrývali Židov a vybavovali im falošné doklady. Hoci sa Sára mohla zachrániť, neurobila to a tak ju v ten večer ju spolu s ďalšími osobami odviedli a vyzlečenú donaha odstrelili do ľadového Dunaja. Pán tak prijal obetu jej života a jej martýrium sa naplnilo.
Za blahoslavenú pannu a mučenicu, ju v Budapešti pred Bazilikou sv. Štefana vyhlásil kardinál Péter Erdö, poverený pápežom Benediktom XVI.