Dôvody sebaobetovania sestry Sáry
Ako a kedy sa zrodila myšlienka sebaobetovania v duši sestry Sáry – o tom vo svojom denníku nepíše. Možno sa to ani nedá presne určiť, lebo sa to zrodilo v hĺbke duše, pravdepodobne to postupne dozrievalo počas duchovného procesu rastu a posilnili to viaceré vplyvy. Samozrejme počiatočný a základný prameň je Evanjelium, príklad Ježiša Krista, Kráľa mučeníkov, jeho obeta na kríži.
V prednáške sestra Františka Berkecz cituje z denníka sestry Sáry z roku 1937 hlboký duchovný zážitok, ktorý spôsobil zvrat v jej živote, v období po sľuboch, prežila to ako obrátenie, osvietenie a milosť. 14. septembra 1943 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža), potom čo dostala od predstavených povolenie na sebaobetovanie, toto píše vo svojom denníku: “Pohnútku, že svoj život resp. smrť obetujem za svoje sestry, môžem nasledovať.”
VZOR SV. MARGITY UHORSKEJ
V roku 1943 mala svätá Margita Uhorská svätorečenie a a jej príklad mal na sestru Sáru veľký vplyv. O tom svedčí aj divadelná hra, ktorú Sára napísala o živote svätej Margity. Dr. Schéda Mária píše: “Život maďarského človeka všedného dňa počas vojny je plný protirečení. Rozpor, atmosféra nesúladu vo veľkom ohrození bolo pre ňu obzvlášť bolestivé v rokoch nacizmu, predsa len táto bolesť v nej dáva dozrieť naozajstnú Kristovu lásku k vlasti. Vtedy objaví svoju predchodkyňu sv. Margitu Uhorskú, ktorá nám predstavuje obetu života ako modlitbu, askézu, ktorá chce poskytnúť zadosťučinenie za do neba volajúce bratovražedné vojny, a takto prehovorí k Pánovi: ´Keď je potrebná obeta, tu som! Nech sa to naplní na mne!´” Spomínaná dráma Svetlo a vôňa je apoteózou lásky k vlasti. Toto dielo mohlo vzniknúť v tom istom čase ako sestra Sára urobila úkon sebaobetovania. Ukazuje, že pisateľka je zrelá, vo svojom obore ako dramaturgička, bezchybné dielo má otriasajúci vplyv, ktorý má stáročie prežarujúcu silu v duši zjednotenej s Bohom. V najtypickejšej scéne modliaca sa svätá Margita pri obetovaní, úplne sama, so stále väčším sebaobetovaním, sa blíži ku krížu tak, aby zakryla ostatných a Pánovu pozornosť upriamila na seba: nech vidí iba ju, nech bije iba ju a trestá iba ju, ale nech sa zľutuje nad blízkymi pokrvnými. Kristus urobil to isté. Sestra Sára od svojich štyridsiatych rokov vedela, že každá aktivita, každé prijatie obety môže byť platné iba v srdci, ktoré sa zjednotilo s Kristom. Modlitba, askéza je hrdinský skutok v novopohanskej vražednej búrke. Svätá Margita nosila cilícium. Aj sestra Sára. Svätú Margitu počas II. svetovej vojny vyhlásila Cirkev za patrónku Maďarska. Motivácia jej svätosti pochádzala z lásky k Bohu a k vlasti. Horčičné zrnko vyrástlo do veľkého stromu a jeho konáre pokrývajú stáročia. Výhonok 20. storočia zo stromu sebaobetujúcej Kristovej lásky k vlasti je aj z obety Sáry Salkaházi.
VPLYV SR. MARGITY ŠLACHTOVEJ
Sestra Ilona Mona v článku k 50. výročiu mučeníckej smrti sestry Sáry označila učenie sestry Margity Šlachtovej ako priame dôvody sebaobetovania. Citujeme: “Ako sa v nej vzbudila táto pohnútka? Rok 1943 bol rozhodujúcim ako na bojisku, tak aj z hľadiska maďarských ideologických bojov. V januári keď prerazili cez Don, stala sa katastrofa II. maďarského vojska. Doma, predstavená sestry Sáry, sestra Margita Slachtová, robí nové kroky na “fronte ideológií”: objaví sa “Novoročný list” napísaný na obranu tých, ktorí vykonávali službu. V tomto liste sestra Margita hovorí príbuzným ľudí bojujúcich na fronte, alebo vojnových väzňov, že keď chcú pomáhať svojim blížnym, nech prijmú do svojho srdca jedného službu konajúceho, “ktorého duch veku vylúčil z bratského spoločenstva”. Matka, ktorá má obavy alebo manželka, nech prijme v hĺbke svojho srdca za súrodencov matku či syna službu konajúceho, nech prijme ich bolesť a nech im pomôže niesť ich kríž. Vo svojej osobe nemôžeš ísť na front, aby si svojim telom zabránila útokom na svojich blízkych, ale vynesie sa tam za nich Boží anjel, a čo si učinila za syna inej matky, to bude ochranný štít pre tvojho syna v telesných i duchovných útokoch.”
Na kapitule Spoločnosti v roku 1943 mala veľký príhovor k sestrám a k prítomným spolupracovníkom. V tomto príhovore vzdáva vďaky Bohu za výsledky posledných 20 rokov, ale predovšetkým za nevysloviteľný veľký dar Ducha Svätého, že Spoločnosť ochránil počas duchovnej cholery, ktorá pustošila svet, zachoval v čistom Kristovom duchu a dodal imunitu proti jedovatému vplyvu tohoto veku (myslí na učenia Hitlera). Potom pokračuje s týmito odvážnymi slovami: “Teraz to musíme vydržať už len zopár mesiacov a tvrdo chrániť seba pred útokmi zlých duchov. Možno, že pri návrate do stavu pokoja sa ešte zatmie nad nami obloha… Možno, že bude všetko prevrátené, že sa na nás budú valiť časy napätého stavu, možno náš fyzický dom bude obetou, možno zhorí, možno vyletí do vzduchu… Rozhodujúca, dôležitá a jedine podstatná je taká bezúhonná duchovnosť, s ktorou slúžime večným hodnotám v jednotlivcovi, v spoločnosti a vo vlasti počas vonkajšej vojny a vnútorného rozkladu, v okolnostiach boja a mieru…”
Tento príhovor mohol mať rozhodujúci vplyv na sestru Sáru: “Možno, že bude všetko prevrátené, že sa na nás budú valiť časy napätého stavu…” Keď si všimneme jej modlitbu sebaobetovania, rysuje sa tam toto: “ak by nastalo prenasledovanie Cirkvi, Spoločnosti a sestier…” Prosí, aby Boh ušetril najmä starých, chorých a slabých od mučenia, najmä však od hrozieb, nevernosti: voči Tebe, Cirkvi, povolaniu a Spoločnosti.” Nájdeme v modlitbe sebaobetovania aj myšlienky Novoročného listu: “Vo svojej osobe nemôžeš ísť na front, aby si svojim telom zabránila útokom na svojich blízkych…,” ale Boží anjel tam môže ísť…
Sestra Sára nemohla vedieť čo pre ňu chystá budúcnosť zaťažená čiernymi mrakmi ohľadom Spoločnosti, ale prijala, aby za všetkých bola jedine ona obetou. Keď urobila úkon sebaobetovania, ešte nikto netušil, čo sa stane 19. marca 1944, po okupácii Nemcov. Sestra Sára sa celým srdcom stavala k záchrannej práci. Počas Holokaustu si zrejme veľakrát obnovila sebaobetovanie…
Sebaobetovanie sestry Sáry organicky zapadá do obrovských ideologických bojov pred 50 rokmi, ktorými sociálne sestry bojovali proti učeniu Hitlera pod vedením sestry Margity, a do záchrany ľudí z tohto vyplývajúcej. Ale najorganickejšie zapadá do učenia Ježiša Krista, ktorý povedal, že najväčšiu lásku má ten, kto položí svoj život za svojich.